Človek vo svojej obmedzenosti a neistote sa nad touto myšlienkou vôbec nezamýšľa. Táto podstata je preň bezcenná a zbytočná. No, ak sa pozrieme na apoštolov na hore Tábor, miesto Kristovho premenenia, zistíme, že apoštoli majú iný názor na podstatu života. Peter povedal Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu.“ Týmto vyjadril, že nielen tá chvíľa, ale celý jeho život s Kristom ho napĺňa radosťou. Je pravda, že tieto slová boli vyrieknuté zo strachom, ale pravdivo.
Žiť prítomnosť s Kristom, by malo byť jedným z cieľov na nášho života. Nehľadieť ani do minulosti ani do budúcnosti. Minulosť už nenapravíme a budúcnosť ovplyvniť nemôžeme.
Žiť s Kristom znamená byť vždy otvorený jeho životu. Nezastaviť sa a neobhliadať sa za sebou. „ Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj každodenný kríž.“
„Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.“
Človek musí odumrieť sebe a začať hľadať svoj prvotný ciel života. Nebeské kráľovstvo sa dobíja násilím.
